Údaje sú na celom svete novou menou.

Štúdia EOS „Aká je hodnota údajov?“

Reprezentatívny prieskum údajov a ich hodnoty v Európe, Rusku a USA.

Digitálne údaje sa stali kľúčovým aktívom. Spoločnosti ich zhromažďujú, analyzujú a interpretujú s cieľom optimalizovať svoje obchodné modely. Zodpovedné zaobchádzanie s týmito údajmi a ich ocenenie preto čoraz viac určujú verejný diskurz: Ako vnímajú spotrebitelia prenos a hodnotu údajov? Ste pripravení predať svoje osobné informácie? Existujú rozdiely špecifické pre jednotlivé krajiny? Ako môžu spoločnosti získať dôveru v súvislosti s využívaním údajov?

Na tieto otázky odpovedá medzinárodná, reprezentatívna štúdia skupiny EOS s témou „Aká je hodnota údajov?“. Online prieskum uskutočnil na jar 2020 v 17 krajinách inštitút Kantar, jeden z popredných svetových inštitútov zaoberajúci sa prieskumami trhov.

O štúdii „Aká je hodnota údajov?“

Kto?

1 000 účastníkov, každý ako reprezentatívna vzorka populácie vo veku od 18 rokov z každej krajiny.

Kde?

15 krajín v Európe, USA a Rusku.

Ako?

Online prieskum so štandardizovaným dotazníkom.

Údaje ako mena

Sú údaje novým zlatom?

Každý deň zverejňujeme množstvo osobných údajov: Kontaktné a osobné údaje, informácie o našom nákupnom správaní, údaje o účtoch alebo informácie o našom zdraví. Spoločnosti vďaka nim lepšie rozumejú zákazníkom a ich želaniam a dokážu lepšie reagovať na trendy na trhu. Tieto údaje majú príslušnú hodnotu. Podľa tejto štúdie je väčšina respondentov názoru, že za používanie svojich údajov by mali byť odmeňovaní. Pri otázkach týkajúcich sa konkrétnych druhov údajov sú mnohí respondenti ochotní predať určité údaje dôveryhodným spoločnostiam – všetko má však svoje hranice. 

Najdôležitejšie výsledky

Tretina respondentov je ochotná zverejniť svoje vlastné údaje výmenou za konkrétnu protislužbu. V Rusku je to dokonca 50 percent respondentov.

Na vrchole rebríčka obľúbenosti protislužieb sú vecné odmeny alebo zľavy. Na úplnom spodku rebríčka sú naopak služby alebo stavové výhody.

Prehľad o bankovom účte alebo údaje týkajúce sa účtov/kreditných kariet sú takmer nepredajné (menej ako každý desiaty opýtaný).

Väčšina spotrebiteľov zo všetkých krajín je za kompenzáciu, ak poskytne svoje údaje spoločnostiam. V prípade otázky týkajúcej sa toho, kto už pristúpil k „zverejneniu údajov za protislužbu“, však už medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely. Respondenti očakávajú, že spoločnosti budú s osobnými informáciami zaobchádzať dôveryhodne – vtedy existuje veľká šanca, že respondenti svoje údaje predajú.

Skvelé príležitosti na nákup údajov pre spoločnosti

Každý tretí respondent v Európe a USA by pristúpil na „zverejnenie údajov s protislužbou“. V Rusku je to dokonca každý druhý respondent. Pokiaľ ide o predaj aspoň jednej osobnej informácie za peniaze, počet respondentov ochotných túto informáciu predať výrazne narastá. Ochotných by bolo až 82 percent Európanov, 75 percent Američanov a 90 percent Rusov. Vždy za predpokladu: Spoločnosť spracúvajúca údaje je dôveryhodná. S najväčšou pravdepodobnosťou sa predajú typy údajov, ako sú nákupné rozhodnutia alebo kontaktné informácie. V prípade údajov o kondícii a zdraví je ochota už o niečo menšia. Za obzvlášť kritické sa považuje zverejňovanie údajov o účtoch a kreditných kartách. Je prekvapujúce, že respondenti z rôznych krajín hodnotia dôvernosť rôznych druhov údajov veľmi podobne. Pokiaľ však ide o to, či respondenti už pristúpili k „zverejneniu údajov za protislužbu“, medzi jednotlivými krajinami existujú väčšie rozdiely.

V ktorých krajinách už funguje obchod s údajmi?

Každý šiesty respondent, bez ohľadu na krajinu pôvodu, už pristúpil na obchod a zdieľal svoje údaje so spoločnosťou za protislužbu. V porovnaní krajín však existujú rozdiely: V Španielsku (26 %) a Rumunsku (24 %) sa pristupuje k obchodu častejšie, zatiaľ čo v iných krajinách juhovýchodnej Európy, ako je Slovinsko (10 %) alebo Severné Macedónsko (7 %), sa na obchod skôr nepristúpi.

Veľmi zaujímavé: V niektorých prípadoch je ochota spotrebiteľov predávať svoje vlastné údaje (každý tretí) dokonca vyššia ako dopyt spoločností, pretože doteraz bola za predaj údajov ponúknutá protislužba iba každému piatemu. Pre firmy teda existuje veľká šanca, že so spotrebiteľmi uzavrú obchod – ak si získajú ich dôveru.

Používatelia smartfónov vo veľkomeste: Údaje sa stali kľúčovým aktívom.

Bude digitálny život európskych občanov čoskoro taký ako v Číne?

Zistite viac o komplexných zisteniach prieskumu EOS a o tom, čo sa stane, keď sa osobné údaje stanú vlastnou menou.

Prečítajte si súvisiaci článok

Digitálna dôvera ako výzva

Spoločnosti sú nútené konať

Štúdia dokazuje: Spotrebitelia sú v zásade ochotní poskytnúť osobné údaje dôveryhodným spoločnostiam. Ale práve v tejto oblasti je čo dobiehať, pretože mnohým ľuďom chýba dôvera v zodpovedné zaobchádzanie s ich osobnými informáciami. Najväčšou výzvou pre spoločnosti bude preto znižovanie tejto nedôvery prostredníctvom primeraného a transparentného využívania údajov.

Spotrebitelia majú malú digitálnu dôveru v spoločnosti.

Skepsa

Napriek všeobecnej ochote je veľa spotrebiteľov stále skeptických, pokiaľ ide o zdieľanie údajov v rámci siete. Iba 33 percent spotrebiteľov v Európe verí, že spoločnosti zaobchádzajú s ich digitálnymi údajmi zodpovedne. V USA je to dokonca len 23 percent, v Rusku 41 percent.

Skepsu voči spoločnostiam ovplyvňuje aj neistota.

Nevedomosť

Tento skepticizmus je ovplyvnený aj neistotou: Väčšina spotrebiteľov nevie, ako možno obmedziť nechcené využívanie údajov (Európa: 58 %, USA: 62 %, Rusko: 66 %). Aby sa v sieti zanechalo čo najmenej stôp, je možné napríklad blokovať sledovacie súbory cookie. Túto možnosť však zriedka využíva iba každý tretí používateľ v Európe a Rusku.

Rebríček dôveryhodnosti odvetví

Okrem nevedomosti v súvislosti s cieleným obmedzením prenosu údajov sa podľa štúdie väčšina používateľov tiež často cíti nútená poskytnúť svoje údaje (Európa: 66 %, USA 58 %, Rusko 81 %). Skutočnosť, že určité služby možno využívať v plnom rozsahu iba s poskytnutím množstva údajov, zvyšuje nedôveru voči spoločnostiam a vysvetľuje všeobecnú skepsu.

Existujú však aj odvetvia s jasným náskokom v boji o digitálnu dôveru: Náskok majú predovšetkým banky (Európa: 54 %, USA 56 %, Rusko 54 %) a poskytovatelia online platieb (Európa: 46 %, USA 46 %, Rusko 58 %). Pomerne dobre sa darí aj dodávateľom energie (Európa: 39 %, USA 38 %, Russland 34 %). Na chvoste rebríčka dôveryhodnosti v súvislosti s digitálnymi údajmi sú naopak telekomunikačné spoločnosti, online obchod a spodné priečky obsadzujú sociálne siete, ako aj aplikácie Messenger (Európa: 14 %, USA 11 %, Rusko 18 %). Najmä v týchto odvetviach stále zostáva nevyužitý potenciál a budúcnosť ukáže, aké stratégie tieto spoločnosti využijú, aby primerane zareagovali na nedôveru zákazníkov.

Podnikateľ odvracia pohľad: Digitálna dôvera spotrebiteľov je nízka

Prečítajte si súvisiaci článok

Stále máme na výber pri zverejňovaní svojich údajov? Zistite, kde sú potrebné kroky - pre podniky a spotrebiteľov.

Prečítajte si súvisiaci článok

Digitálny svet ako vyrovnávač 

Údaje sú už teraz cenným aktívom a správne zaobchádzanie s nimi bude stále dôležitejšie. Štúdia ukazuje: Spotrebitelia chcú byť za zverejnenie svojich údajov odmenení a majú jasnú predstavu o tom, ktoré údaje predajú určitým spoločnostiam a ktoré nepredajú. Zvyšuje sa tým tlak na činnosť takmer vo všetkých odvetviach s cieľom optimalizovať dôležitý obchod s údajmi. Štúdia poskytuje prvé poznatky o tom, kde môžu spoločnosti začať. Najväčšia výzva: Vhodne a transparentne primerane reagovať na skepticizmus spotrebiteľov a získať tak digitálnu dôveru. Je prekvapujúce, že na medzinárodnej úrovni neexistujú takmer žiadne rozdiely, pokiaľ ide o dôveru, ako aj skúsenosti a postoje. Bez ohľadu na to, či sa nachádzate v Európe, USA alebo Rusku – každý, kto sa pohybuje v online priestore a využíva online služby, nachádza takmer rovnaké podmienky vo všetkých krajinách. Je preto na spoločnostiach spracúvajúcich údaje na celom svete, aby prijali opatrenia a investovali do digitálnej dôvery.

Zadarmo biela kniha
„Aká je hodnota údajov?“

Výber ďalších prioritných tém „Aká je hodnota údajov?“

Spotrebitelia nemajú digitálnu dôveru v spoločnostiach.

Máte digitálnu dôveru? Aktuálna štúdia EOS ukazuje: Iba menšina spotrebiteľov na celom svete verí, že spoločnosti zaobchádzajú s ich osobnými údajmi dôveryhnodne.
Zistiť viac

Občania v Európe sú otvorení predaju údajov.

Osobné údaje za peniaze? Štúdia EOS ukazuje: Každý tretí Európan je ochotný predávať osobné údaje – ak je to pre neho atraktívne.
Zistiť viac
Stiahnutie bielej knihy Stiahnutie bielej knihy