Štyria z desiatich Slovákov vstupujú do jesene bez rezervy

Finančná odolnosť domácnosti sa neukazuje iba pri veľkom výpadku príjmu. Preveriť ju môže aj pokazený spotrebič, neplánovaná oprava auta, zdravotný výdavok alebo niekoľko vyšších platieb, ktoré sa stretnú v jednom mesiaci.

Významná časť ľudí má nielen nízku existujúcu rezervu, ale aj obmedzenú schopnosť ju priebežne dopĺňať. Vôbec nič si za mesiac nedokáže odložiť 17,4 % respondentov a ďalších 23,7 % najviac 50 eur. Spolu ide o 41,1 % opýtaných. Pre významnú časť domácností tak môže byť obnova rezervy po nečakanom výdavku veľmi pomalá – alebo na ňu v bežnom mesačnom rozpočte nezostáva priestor vôbec.

Najpočetnejšiu skupinu tvoria tí, ktorí si dokážu odložiť 51 až 200 eur mesačne, a to 29,3 %. Sumu 201 až 500 eur si mesačne odloží 13,6 % a viac ako 500 eur len 7,1 % respondentov reprezentatívnej vzorky Slovákov.

„Finančné problémy sa často nezačínajú veľkým dlhom. Začnú sa menšími výpadkami v rozpočte a problém vzniká najmä vtedy, keď prídu opakovane. Aj domácnosť, ktorá dokáže zvládnuť jeden nečakaný výdavok, môže mať problém pri druhom alebo treťom v krátkom čase. Práve preto je dôležité nevnímať rezervu ako jednorazovo odloženú sumu, ale ako súčasť bežného finančného plánovania,“ upozorňuje Peter Dvornák, výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko.

Prieskum sa respondentov pýtal aj na konkrétnu situáciu: ako by vyriešili neočakávaný výdavok vo výške 300 eur.

Viac ako tretina, 36,4 %, by ho zaplatila z úspor. Ďalších 22,2 % by sumu pokrylo z bežného príjmu a 14,4 % by znížilo svoje aktuálne výdavky. Takmer každý desiaty Slovák by si však musel požičať od rodiny alebo kamarátov – túto možnosť uviedlo 9,4 % respondentov.

Dve čísla sú z pohľadu platobnej disciplíny varovné:

• 9,7 % respondentov nevie, ako by takúto situáciu riešilo, a je to pre nich problém.
• 4,7 % by nečakaný výdavok zaplatilo, ale na úkor inej platby, ktorú by nechalo neuhradenú.

Práve presúvanie dier v rozpočte z jednej platby na druhú býva podľa skúseností inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko začiatkom reťazenia finančných problémov.

Výsledky zároveň ukazujú, že domácnosti majú pri nečakanom výdavku veľmi rozdielne možnosti. Vysokú dôveru, že by 300-eurový výdavok zvládli, deklaruje 42,9 % respondentov. Veľmi nízku dôveru vo vlastnú schopnosť zvládnuť takýto výdavok má 18,7 % opýtaných, z toho 9,5 % si neverí vôbec.

Tristo eur teda môže na prvý pohľad pôsobiť ako zvládnuteľná suma. V rozpočte domácnosti však môže predstavovať udalosť, ktorú nemožno jednoducho odložiť.

„Dáta ukazujú, že samotná schopnosť zvládnuť nečakaný výdavok ešte nehovorí, akým spôsobom ho domácnosť pokryje. Časť ľudí siahne na úspory, časť ho zvládne z bežného príjmu a ďalší už musia obmedziť iné výdavky alebo hľadať pomoc inde. Práve spôsob riešenia nám veľa hovorí o skutočnej finančnej odolnosti domácnosti,“ vysvetľuje riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.

September preto môže byť vhodným momentom na kontrolu rodinných financií. Nejde iba o to, koľko domácnosť počas leta minula, ale najmä o to, koľko jej zostáva na pravidelné platby a akú rezervu má pripravenú na situácie, ktoré nemožno naplánovať.

„Neočakávané udalosti sú súčasťou života každej domácnosti. Rezerva nedokáže zabrániť tomu, aby prišli, ale dokáže výrazne zmeniť spôsob, akým ich domácnosť zvládne. Aj menšia suma odkladaná pravidelne vytvára priestor na to, aby jeden neplánovaný výdavok nespustil ďalšie finančné problémy,“ uzatvára Peter Čanda, špecialista EOS KSI Slovensko.

Prieskum pre EOS KSI Slovensko realizovala agentúra AKO metódou CAWI na reprezentatívnej vzorke N = 1 000 respondentov.