Dlhy po splatnosti negatívne ovplyvňujú vzťahy a rodinu

Každý desiaty dlžník bojuje s pocitmi depresie, 8 percent zažíva stres, nervozitu alebo strach. Viac ako 12 percent respondentov priamo potvrdilo, že im dlh po splatnosti narušil medziľudské vzťahy, pričom takmer 8 percent zažíva neustále hádky a 4,2 percenta stratilo dôveru svojich blízkych.

"Zatajujem to, aby to nevedeli a je to divné. Rodina tlačí na úhradu a dáva dosť najavo, že v tej veci je človek nezodpovedný. Bola to napätá situácia, nemal som z čoho splácať a musel som si na splátky požičiavať. V očiach všetkých som bol ako nesolventný, nezodpovedný. Rodina mi vyčíta moju chybu a chcú ma vydediť. Keďže som nervózny, zvyknem na nich byť nepríjemný. Mám depresie, zle spávam, nedávam to. Keby som zomrela, museli by to splácať za mňa. Nemôžem ísť ani so synom na malý jednodňový výlet. Bojím sa čo len jeden cent minút na seba, keď všetko je drahé. Odmietam všetky pozvania na rodinné oslavy, aby som nemusela kupovať darčeky, lebo musím splácať dlhy, neoslavujem žiadne svoje sviatky a nikoho z rodiny k sebe nepozývam, lebo nemám na pohostenie ani najbližšej rodiny."

Dlhy po splatnosti tak nie sú iba finančným problémom. „Je preto dôležité venovať pozornosť finančnej gramotnosti a predchádzaniu vzniku zlých dlhov,“ uvádza riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák. Zlým dlhom môže byť napríklad aj zaplatenie dovolenky, ktorá presahuje finančné možnosti jednotlivca.

Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že vzťahové dopady zadlženia sa výrazne líšia podľa typu domácnosti. Najzraniteľnejšími skupinami sú samoživitelia s jedným dieťaťom – až polovica z nich potvrdila, že dlh negatívne ovplyvňuje ich rodinný život. Ešte vyšší podiel, 52 percent, uviedli dospelí žijúci u rodičov bez finančného podielu na domácnosti.

„U dospelých žijúcich u rodičov sa často kumuluje pocit závislosti a výčitiek, čo môže prehlbovať napätie a narúšať vzťahy. Samoživitelia zasa nesú všetku finančnú záťaž sami a žijú v citlivej situácii, kde každý výdavok predstavuje tlak na rozpočet,“ konštatuje výkonný manažér Peter Čanda.

Najviac sú narušením vzťahov, ktoré spôsobili dlhy po splatnosti, postihnutí ľudia so základným vzdelaním z Prešovského a Trenčianskeho kraja. Prekvapivo, nejde vždy iba o osoby s najnižším príjmom. Negatívne dopady uvádzajú aj domácnosti s príjmom do 1800 eur.

Až 11,3 percenta respondentov s dlhmi priznalo, že si požičali práve na dovolenku. Krátkodobý oddych môže mať však dlhodobé finančné dôsledky. Zatiaľ čo samotný zážitok z dovolenky trvá len niekoľko dní, splácanie úveru sa môže natiahnuť na mesiace, neraz aj roky – často s vysokými úrokmi.

„Oddych na dovolenke je dôležitý pre duševné zdravie, no jej financovanie by nemalo ohroziť finančnú stabilitu jednotlivca ani celej domácnosti. Oveľa rozumnejšie je zvoliť lacnejšiu alternatívu, plánovať vopred a vytvárať si finančnú rezervu, než si požičiavať a neskôr čeliť riziku zadlženia či dlhovým pascám, a s tým spojenému tlaku na vzťahy a duševné zdravie,“ radí na záver za EOS KSI Slovensko riaditeľ Peter Dvornák.

• Vnútorné pocity: 10 % pociťuje depresiu, 8 % stres, nervozitu alebo strach, 4,2 % pocit vylúčenosti, 1,9 % hanbu a 0,4 % odkázanosť.
• Narušenie vzťahov: 12,6 % opýtaných potvrdilo všeobecné narušenie vzťahov, 5,4 % zhoršené vzťahy a 4,6 % výrazný vplyv na medziľudské vzťahy.
• Problémy v komunikácii: 7,7 % zažíva neustále hádky, 3,1 % má pocit, že sa s nimi blízki nerozprávajú, a 1,1 % uviedlo zhoršenú komunikáciu.
• Strata dôvery: 4,2 % respondentov priznalo stratu dôvery zo strany blízkych v dôsledku dlhov.

• Súhlas s výrokom „Môj dlh po splatnosti ovplyvňuje moje vzťahy s rodinou a priateľmi“: 27,9 %. Nadpriemerný súhlas vyjadrili najmä mladší ľudia vo veku 18 – 49 rokov, muži, osoby so základným alebo stredoškolským vzdelaním bez maturity, ako aj respondenti z Prešovského a Trenčianskeho kraja. Silnejšie zastúpenie súhlasných odpovedí zaznamenali domácnosti s nižším príjmom (do 1800 €), samoživitelia a dospelí žijúci u rodičov. Dve tretiny ľudí s dlhmi po splatnosti s týmto výrokom súhlasia.
• Nesúhlas:  34,7 % vôbec nesúhlasí
• Neistota: 17,8 % respondentov sa nevedelo vyjadriť