Každý deviaty Slovák s dlhmi po splatnosti sa zadlžuje kvôli dovolenke.

Tento údaj je vyšší než u zadlženia sa kvôli nákupu elektroniky, úhradám za zdravotnú starostlivosť či za potraviny – čiže výdavkom, ktoré sú považované za nevyhnutné.

Práve preto sú zistenia prieskumu znepokojivé. „Dovolenkové pôžičky nie sú v mnohých prípadoch motivované nutnosťou, ale túžbou po životnom štandarde, ktorý si človek reálne nemôže dovoliť,“ konštatuje manažér EOS KSI Slovensko Peter Čanda. „Ide o alarmujúci fenomén tejto doby, podporený možnosťami, reklamou a sociálnymi sieťami, kedy sa krátkodobý zážitok financuje na úkor budúcej finančnej stability.“

Výsledky prieskumu EOS KSI Slovensko ukazujú, ktoré skupiny slovenského obyvateľstva sú k zadlžovaniu pre dovolenku náchylnejšie:

• Muži výrazne viac ako ženy – muži dvojnásobne častejšie ako ženy.
• Mladí ľudia vo veku 18 až 33 rokov – približne pätina z tejto vekovej skupiny sa zadlžuje kvôli dovolenke. Paradoxne, druhou najrizikovejšou skupinou sú ľudia vo veku 50 až 65 rokov, hoci ich dlh býva najčastejšie viazaný na bývanie.
• Medzi regiónmi sú výrazné rozdiely – najviac zadlžených kvôli dovolenke je v Žilinskom kraji.

Najviac sa kvôli dovolenkám zadlžujú domácnosti s čistým mesačným príjmom od 1 401 do 1 800 eur, kde si takto požičali približne 3 z 10 respondentov a domácnosti s príjmom od 1 801 do 2 500 eur, kde tak urobili 4 z 10 opýtaných s dlhom po splatnosti.

Domácnosti s mesačným príjmom do 1 000 eur alebo nad 2 501 eur si podľa údajov z prieskumu na dovolenky nepožičiavajú vôbec. To naznačuje, že najväčší tlak na „dovolenku za každú cenu“ pociťuje práve ekonomicky zraniteľná stredná vrstva.

Čo sa týka typov domácností, u samoživiteľov s jedným dieťaťom je pôžička na dovolenku najčastejšou príčinou vzniku dlhu po splatnosti. Táto skupina zároveň najčastejšie zápasí s dlhmi po splatnosti. A práve 64 % zo skupiny samoživiteľov pociťuje v súvislosti so svojimi dlhmi stres alebo úzkosť.

Zaujímavosťou je aj to, že podobnú mieru zadlženosti kvôli dovolenkám vykazujú ľudia so základným aj vysokoškolským vzdelaním. To naznačuje, že finančné rozhodnutia nie sú vždy ovplyvnené úrovňou vzdelania, ale skôr nedostatočným povedomím o zodpovednom hospodárení.

Svoju úlohu zohráva už spomínaný spoločenský tlak. „Najčastejšie sa zadlžujú tí, ktorí sa snažia držať krok s okolím. Dovolenka sa v takýchto prípadoch stáva otázkou statusu,“ vysvetľuje CEO EOS KSI Slovensko Peter Dvornák s dodatkom, že ide o tzv. zlý dlh.

Krátkodobý oddych totiž môže mať dlhodobé finančné dôsledky. Zatiaľ čo samotný zážitok z dovolenky trvá len niekoľko dní, splácanie úveru sa môže natiahnuť na mesiace, neraz aj roky – často s vysokými úrokmi.

„Oddych na dovolenke je dôležitý pre duševné zdravie, no jej financovanie by nemalo ohroziť finančnú stabilitu jednotlivca ani celej domácnosti. Oveľa rozumnejšie je zvoliť lacnejšiu alternatívu, plánovať vopred a vytvárať si finančnú rezervu, než si požičiavať a neskôr čeliť riziku zadlženia či dlhovým pasciam,“ radí na záver za EOS KSI Slovensko CEO Peter Dvornák.