Štúdia EOS: Mladí ľudia chcú viac finančného vzdelávania.

• Polovica mladých ľudí sa obáva o svoju finančnú a profesionálnu budúcnosť.
• Mnohí z nich si želajú viac finančného vzdelávania. Záujem o túto tému je vo všeobecnosti veľmi vysoký.
• Približne každý piaty človek vo veku 18 až 34 rokov sa v posledných mesiacoch zadlžil.
• Celkovo však mladí ľudia v Európe pristupujú k svojim financiám zodpovedne.

„Cash stuffing“ označuje metódu sporenia, pri ktorej človek rozdeľuje svoj mesačný disponibilný príjem v hotovosti do rôznych obálok, ktoré predstavujú určitú rozpočtovú kategóriu – napríklad nájomné, potraviny alebo dovolenky. Cieľom je mať prehľad o svojich výdavkoch a nebyť na konci mesiaca nepríjemne prekvapený.

Možno predpokladať, že táto pomerne zastaraná forma finančnej samosprávy bude v čase Paypalu a internetového bankovníctva pôsobiť trochu zastarane. Trendy na platforme sociálnych médií Tiktok však ukazujú iný obraz: Lebo práve medzi mladými ľuďmi sa tzv. cash stuffing stalo dôsledkom prudkého nárastu inflácie opäť mimoriadne populárnym. Indície, prečo práve mileniáli a príslušníci generácie Z používajú takéto analógové metódy, poskytujú výsledky štúdie spoločnosti „Európania vo finančných problémoch?“ Spotrebiteľská štúdia EOS 2023.

Hotovosť bola v skutočnosti dlho odpisovaná ako model, ktorý sa už nepoužíva. Počas pandemických rokov jej používanie v Európe opätovne výrazne pokleslo. Výsledky štúdie EOS však vykresľujú úplne iný obraz: najmä mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov využívajú síce v posledných mesiacoch aj digitálne platobné metódy, ako napríklad Paypal alebo Klarna, zároveň však 48 % z nich prekvapivo uviedlo, že v posledných mesiacoch častejšie využívali hotovosť (na porovnanie: uviedlo tak 42 % všetkých respondentov).

Skutočnosť, že sa ľudia najmä v čase vysokej inflácie vracajú k osvedčeným hotovostným platbám, je pravdepodobne spôsobená tým, že hotovosť na rozdiel od digitálnych platieb poskytuje väčšiu istotu a kontrolu nad financiami. A ako ukazuje štúdia, viac ako ktorákoľvek iná veková skupina sú to práve mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov, ktorí si nie sú istí svojou budúcnosťou: každý druhý respondent sa obáva o svoju finančnú situáciu. Najväčšie obavy vyvoláva inflácia (70 %), ďalej vysoké ceny energií (47 %) a strach z nezamestnanosti (27 %).

Väčšina všetkých respondentov (47 %) zdieľa finančné obavy mladých. Pokiaľ však ide o finančnú gramotnosť, ukazuje sa oveľa výraznejší kontrast: tu je podiel mladých, ktorí by si želali viac finančného vzdelávania, s 51 % jasne nad priemerom (43 %) a ešte výraznejší je podiel respondentov nad 50 rokov (34 %). To by mohlo znamenať, že kompetencie, ako správne narábať s financiami, získavajú respondenti až v priebehu života, hoci už v mladom veku musia urobiť mnoho finančných rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ich vlastnú budúcnosť.

„V školách je príliš málo programov finančného vzdelávania,“ hovorí Liz Weberová. „A pritom je to také dôležité,“ súhlasí Ruben Hübscher. Obaja v súčasnosti absolvujú vzdelávanie v spoločnosti EOS vo Švajčiarsku. Ako zodpovedne narábať so svojou prvou mzdou? To sa museli obaja naučiť sami. Liz hovorí: „Mám 17 rokov a nikdy som sa nenaučila spravovať si dane. Našťastie mi s tým pomáha môj otec. Ale čo majú robiť mladí ľudia, ktorí sú na všetko sami?“ Ruben má nápad, ako tento problém riešiť: „Myslím si, že by sme mali mať v škole povinný predmet, v rámci ktorého sa budeme zaoberať financiami.“

Okrem správneho sporenia a vypracovania daňových priznaní existuje ešte jedna potenciálna medzera vo vedomostiach, najmä v čase krízy: Ako sa vysporiadať s dlhmi? V rámci štúdie celkovo 22 % respondentov vo veku 18 až 34 rokov uviedlo, že sa v posledných mesiacoch zadlžili – vo väčšej miere ako v prípade generácie nad 50 rokov (14 %). Približne každý desiaty respondent v rámci mladšej vekovej skupiny (8 %) uviedol, že hlavným dôvodom zadlženia sa bola nedostatočná skúsenosť s bankami a úvermi.

S cieľom lepšie pripraviť budúce generácie na takéto situácie skupina EOS v roku 2020 založila nadáciu Finlit. Táto nezisková spoločnosť si dala za úlohu naučiť deti a mládež už v školopovinnom veku správne zaobchádzať s peniazmi a predchádzať tak prípadnému nadmernému zadlžovaniu v neskoršom veku. „O peniazoch a dlhoch hovoríme príliš málo. A pritom je dôležité pomôcť im, aby si čo najskôr svojpomocne pomohli,“ hovorí Jana Titov, konateľka spoločnosti Finlit. Jej prvý vzdelávací program ManoMoneta je určený žiakom základných škôl a bol zavedený na školách už vo viacerých európskych krajinách. Ďalší program pre mládež vo veku 13 až 17 rokov sa už rozbieha v Nemecku. „Táto téma sa stane menej tabuizovanou a mladí ľudia sa budú cítiť istejšie len vtedy, ak začneme v ranom veku,“ dodáva Jana.

Dnes je povzbudivé, že väčšina respondentov vo vekovej skupine 18 až 34 rokov narába s peniazmi už veľmi zodpovedne. Až 52 % z nich uviedlo, že si cenu uvedomujú viac ako pred niekoľkými mesiacmi. Okrem toho sa v posledných mesiacoch zadlžovali predovšetkým za veci, ktoré boli v podstate nevyhnutné, ako napríklad náklady na energie (20 %), rekonštrukčné práce (19 %) a potraviny (18 %). V 58 % prípadov nepresiahli hranicu tisíc eur. Zdá sa teda, že základnými vedomosťami o tom, ako správne narábať s peniazmi, už disponujú – rovnako tak majú o túto tému záujem: 41 % respondentov vo veku pod 35 rokov uviedlo, že sa radi zaoberajú témou peňazí a financií. Je teda načase uhasiť tento smäd po vedomostiach už v ranom veku, myslí si Jana: „Veľa času venujeme mnohým iným veciam, ako je naučiť sa čítať, písať a počítať. To by malo platiť aj pri zaobchádzaní s peniazmi.“

Spoločnosť EOS ako popredný medzinárodný expert na správu pohľadávok s pobočkami v 24 krajinách spolu s renomovanými inštitúciami pre výskum trhu každoročne pripravuje štúdie trhu a spotrebiteľov. Témy týkajúce sa platobného správania sa spotrebiteľov, spoločností, platobných metód, digitalizácie a využívania údajov poskytujú zaujímavé poznatky.